Prvé dojmy z Guatemaly

Autor: Marcel Fronko | 30.3.2015 o 3:32 | (upravené 23.4.2015 o 7:54) Karma článku: 5,34 | Prečítané:  754x

Z Mexika prechádzam cez Belize na guatemalské hranice. Všetko je spočiatku iné ako v Mexiku. Za posledné peniaze kupujem na hraniciach chipsy, samozrejme ako gringo som ich 3 krát preplatil. Všade ozbrojení mladí chlapci, vojaci, väčšina z nich nemá snáď ani 20 rokov. Sú v celej Guatemale. Strážia banky, obchody, ale aj kaviarničky. V jednej ruke brokovnica, v druhej mob. Aj takéto veci tu zažijete. Mladá žena žobrajúca na ulici v meste Quezaltenango, ktorá kojí dieťa, jednou rukou objíma staršie dieťa a tú druhú má natiahnutú a prosí o peniaze. Staručká predavačka v obchode, ktorá sa ma pýta, koľko stoja tie cookies, ktoré chcem kúpiť. Vravím 4 Q, toľko som platil včera. Prikývne a vydá mi z 5 Q bankovky.

Cestujeme v chicken buse, staré americké školské  autobusy stále dosť dobré na Guatemalu. Nie však žlté, ale pomaľované všetkými možnými farbami, symbolmi a vzormi. Na každej zastávke nastúpia deti a snažia sa nám predať ovocie, žuvačky, banány v čokoláde za pár Q. Mladý muž nám v buse  spraví polhodinovú prednášku o geografii zeme a potom ponúkne mapy celého sveta za 1 euro. Iné deti sa nás snažia prekabátiť.

Nechávame kajaky na jazere Atitlán, keď sa po hodine vrátime, chýba nám jedna vesta. Jeden z chlapcov „náhodne“ vestu nájde pod mostom a ohovorí svojich kamarátov, zlodejov. Za nájdenie od nás pýta peniaze, samozrejme, že vieme o ich „organizovanej zločineckej skupine“, ale vieme aj to, že nám tých pár Q chýbať nebude a oni budú radi, že čo to zarobili na gringoch. Iné decko, o čosi staršie, predáva drogy, kokaín, trávu, hríby. Po krátkej konverzácií odmietame všetko čo ponúka. Nahnevaný sa nám vyhráža, že je gangster tohto mesta, že má kamarátov a že nás zabijú. Je nám to smiešne, násťročné dieťa sa vyhráža smrťou. Radšej sme ticho, nikdy neviete či nemá u seba nôž, alebo niekde ukrytých 20 ďalších sopliakov.

V dedinke San Marco sledujeme miestnu horskú ligu. Modrí majú dresy Interu Miláno a hrajú len ôsmy oproti jedenástim žltým. V strede ihriska mláka a sem tam zelená tráva. Zopár divákov, ale policajná ochrana nesmie chýbať. Prechádzame ulicou a hľadáme reštauráciu, z každej strany sa na nás vyroja čašníci, prekrikujú jeden druhého  bojujúc o každého turistu.

V San Pedre pri jazere Atitlán nachádzame reštauráciu s výhľadom na jazero. Objednávame hamburger, hranolky, steak, pizzu, ďalšie hranolky, zeleninový šalát. Na pitie si dávame Cuba Libre, drink stojí len o 10 centov viac ako fľaška vody. Dávame si ich šesť, zaplatíme 12 eur a tešíme sa, ako dobre sme nakúpili.

Na trhu v Quezaltenangu nachádzame market. Ovocie je tu ako burina, avokádo a mango za ktoré doma platíme pomerne veľa tu rastie všade. Samozrejme chutí oveľa oveľa lepšie ako to naše „slovenské“. Jedno ráno po treku na Indian Nose čakáme na spoj do San Pablo. V obchode si pýtam sladké pečivo. Na cenovke vidím 3Q ale babička odo mňa pýta 3,50 Q. Nahnevane sa pýtam prečo. Odpovie mi stručne a jasne, Tu eres gringo! Som biely a preto platím viac, to je fair. Z mestečka na kopci Santa Clara schádzame starým pickupom. Stojíme na korbe auta s ďalšími 7 ľuďmi, držíme sa tyče pozdĺž korby auta a sledujeme tie hlboké rokliny pod nami. Dole ideme veľmi pomaly. Keď konečne prídeme do San Pabla, dozvedáme sa, že brzdy na aute nefungujú.

V škole, ktorú tu navštevujem sa od svojho učiteľa dozvedám kadečo o Guatemale. Krajina má problémy s rasizmom. Miešanci mayov a europánov sa vyvyšujú nad tradičnými indiánmi. Priemerná mzda v krajine je cca. 200 USD a majú tu 35 % nezamestnanosť. Ľudia ale pracovať musia. Guatemala tak ako iné krajiny strednej a južnej Ameriky nepodporujú chorých, nezamestnaných, matky na materskej. Na ulici sa teda robí business. Stánky s jedlom, domácimi výrobkami, suvenírmi, market s ovocím, zeleninou, lacnými napálenými filmami, elektronikou, topánkami atď atď.

Guatemalu vraj ovláda 20 bohatých rodín, ktoré riadia všetko podstatné v krajine. Je tu veľká korupcia, ak niečo chcete, musíte niečo dať aj vy. V hotely v Antigua sa pýtame na bus na jazero Atitlán. Shuttle stojí 80 Q a ani o cent menej. Chlapíkovi teda dáme pivo a hneď nám povie aj to ako sa dostať na jazero o polovicu lacnejšie. Rodine u ktorej bývam som nakúpil kopec ovocia, na druhý deň už mám na raňajky dva krát toľko ako na večeru deň predtým.  K rodine patrí aj 4 ročná slečna Deborah, neskutočné to dievča. Každé ráno ma kontroluje či si umývam zuby dostatočne dlho a vždy sa nahnevá keď namočím lyžičku od kávy do cukru.

Za hranicami s Belize do nášho shuttle bus nastúpi chlapík, ktorý nám vraj chce pomôcť. Odporučí nám agentúru, kde si treba kúpiť výlety do okolia alebo cestovné lístky do ďalších miest. Vraj je to jediná agentúra a jediná možnosť ako sa dostať ďalej. Za lístok do Antigua z mesta  Flores chcú 390 Q, príde mi to veľa a tak nekupujem nič. Celý autobus mu však naletel. Samozrejme v meste nachádzam kopec ďalších agentúr. Už nie za 390 Q, ale postupne za 350 a 300. V ďalšej je to už za 275 Q a tak to kúpim. Samozrejme sa spýtam na cenu v agentúre za rohom, cena je 250 Q. Nakoniec sa pýtam v agentúre koľko ten ticket naozaj stojí. Slečna sa na mňa usmeje a povie 200 Q. Ale hneď mi zopakuje, že v ich agentúre si môžem odložiť batoh a majú aj sprchu.

Guatemala je svojská krajina s úžasnou prírodou. Majú tichý oceán, karibské more s čiernymi sopečnými plážami, majú historické koloniálne mestá. Majú sopky, mnohé z nich aktívne. Na sopke Pacaya si ešte teraz dva mesiace po erupcii môžete na tvrdnúcej láve opekať  mäso. Majú pralesy a mayské ruiny. Momentálne som v polke svojho tripu po Guatemale, ešte ma tu toho čaká veľa.

Najbližšia zastávka Rio Dulce, hostel priamo na rieke a vodopády s 35 stupňovou vodou. Konečne sa zohrejem, tu v Quezaltenangu je poriadna zima. Doobedu slnečno ale o druhej poobede so železnou pravdepodobnosťou dážď. Cesty sa tak na pár hodín zmenia na malé špinavé rieky.

Viac článkov na www.elmundo.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?